V rámci technologického výskumu typu „cutting edge on-farm research“ realizovalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby (NPPC – VÚRV) rozsiahlu prípadovú štúdiu o strednodobom, 5-ročnom vplyve rôznych systémov obrábania pôdy na úrodu, vlastnosti pôdy a agro-ekologické súvislosti uhlíka a dusíka.
Výskum prebiehal v pôdno-klimatických podmienkach Východoslovenskej nížiny (VSN) na hospodárstve SHR Ing. Petra Mižíka, známeho profesionála slovenskej poľnohospodárskej praxe.
Pokus sa realizoval počas rokov 2020/21 – 2024/25 a predstavuje jeden z najkomplexnejších poľných experimentov svojho druhu na Slovensku.
Pokus bol založený na vyrovnanej parcele, kde sa od roku 2008 pestuje striedavo ozimná pšenica a sója. Do experimentu boli zaradené štyri spôsoby obrábania pôdy:
1️⃣ Podrývanie para-pluhom (do hĺbky 50 cm)
2️⃣ Orba klasickým pluhom (do hĺbky 30 cm)
3️⃣ Pásové kyprenie (do hĺbky 20 cm)
4️⃣ Priama sejba (bez obrábania pôdy)
Pri podrývaní a orbe sa zásahy realizovali len každý druhý rok, resp. vždy pred pestovaním sóje, čo umožnilo sledovať dlhodobé efekty jednotlivých technológií na pôdu aj výnosy.
Jednou z osobitostí pokusu bol pôdny typ – černozem nivná (Luvic Chernozem). Ide o veľmi úrodnú pôdu s priaznivými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, vrátane vysokej regeneračnej schopnosti.
Vďaka tomu nebolo potrebné používať priemyselné hnojivá, keďže zásoba živín v pôde bola dostatočná. Ani očkovanie osiva sóje nebolo nutné.
Z vedeckého hľadiska ide o pôdu so zriedkavým výskytom v rámci VSN, pričom identifikácia tejto černozeme potvrdila presnosť historických pôdnych máp vypracovaných pôvodnými výskumníkmi z Michaloviec.
Z päťročného výskumu vyplynulo, že intenzita obrábania pôdy významne ovplyvňuje výnosy aj pôdne vlastnosti.
Kumulatívne úrody (v t/ha sušiny) klesali v poradí:
➡️ Orba (21,38) > Pásové kyprenie (19,30) > Podrývanie (18,88) > Priama sejba (18,62)
Zároveň sa však ukázalo, že zníženie intenzity obrábania môže mať pozitívny efekt na niektoré čiaskové biologické procesy v pôde – napríklad vyšší počet a hmotnosť koreňových hrčiek, kým najpriaznivejšie hodnoty penetrometrického odporu (menšieho zhutnenia pôdy) sa potvrdili pri klasickej orbe.
Pre úrodné černozeme teda orba zostáva najstabilnejším systémom z hľadiska výnosov, no redukované obrábanie pôdy môže zlepšiť biologickú aktivitu a dlhodobú pôdnu vitalitu.
Štúdia zdôrazňuje potrebu udržiavať pôdu v optimálnom stave úrodnosti – nielen pre maximalizáciu výnosov, ale aj pre dlhodobé udržanie jej fyzikálnych a biologických vlastností. Výsledky zároveň potvrdzujú vysokú hodnotu „on-farm“ výskumu ako prepojenia medzi praxou a vedou.
Podobné aktivity podporujú aj moderné európske koncepty ako SmartFarm, Living Labs či Agro-Ecology, ktoré sú súčasťou výskumnej stratégie NPPC – VÚRV a umožňujú zapájať mladých výskumníkov do aplikovaného výskumu priamo v poľných podmienkach.
Podrobné výsledky a analýzy nájdete v publikovanej Prípadovej štúdii v časopise Nitrogen (MDPI):
🔗 https://www.mdpi.com/2504-3129/6/4/87
